Úvod » Knihy » Dobrodružství náhodného sociologa

Dobrodružství náhodného sociologa

Dobrodružství náhodného sociologa

Peter L. Berger

Dobrodružství náhodného sociologa

Jak vysvětlit svět, a přitom nenudit

Doporučená cena: 349,- Kč
Cena po slevě: 297,- Kč
Cena pro předplatitele: 262,- Kč

Dobrodružný osud sociológa, recenze Jána Blažovského

Myslenie je krajina plná nástrah.
Sociológia je veda mnohých tvárí a životné príbehy niektorých sociológov dosvedčujú, akými premenami prechádzajú nielen spoločnosti, v ktorých žijú, ale aj veda samotná. Dôkazom neustálej dynamiky vývoja je aj Peter Ludwig Berger, jeden z najznámejších sociológov druhej polovice 20. storočia. Môžeme sa stretnúť aj s názorom, že jeho kniha Sociálna konštrukcia reality, spoluautorom ktorej bol Thomas Luckmann, je vôbec najčítanejšia sociologická kniha v 20. storočí. Svoju mimoriadne úspešnú kariéru a intelektuálnu cestu popísal v podmaňujúcej biografii Dobrodružství náhodného sociologa s podtitulom Jak vysvětlit svět, a přitom nenudit. Kniha je výborným príkladom ako môže špičkový vedec písať pútavo a vyvolávať v čitateľoch očakávania, čo sa stalo ďalej. 
 
Imigranti v New Yorku sa museli snažiť nielen zabezpečiť vlastné živobytie v novom svete, ale aj rekonštruovať vlastnú identitu v konfrontácii s novými rolami, v akých sa ocitli. V situácii imigranta z Rakúska začal Berger študovať sociológiu. Plánoval stať sa luteránskym pastorom, určil si však podmienku, že najprv sa musí dozvedieť niečo o fungovaní americkej spoločnosti. Prostredníctvom štúdia Balzaca nadviazal vzťah k veľkým spoločenským témam a vytvoril si predstavu, že „dobrá sociologie je příbuzná dobrým románům, z nichž se člověk může dozvědět o společnosti řadu věcí“. 
 
Berger hneď v úvodnej poznámke priamo a ostro pomenoval dva závažné nedostatky súčasnej sociológie: „metodologický fetišizmus“ a „ideologickú propagandu“. Prvý neduh spôsobuje, že sa „stále sofistikovanější metody“ venujú skúmaniu „stále triviálnějších předmětů“ Ideologická propaganda zase jednoducho nudí a už vôbec nie je zaujímavá. Dozvedáme sa aj dejiny inštitúcií v USA, napr. v súčasnosti už prestížnej Novej školy sociálneho výskumu, na ktorej pôsobilo množstvo vplyvných vedcov a kde Berger študoval. Zásadný vplyv na Bergera, aj keď sa tento vplyv prejavil až neskôr, mal aj Alfred Schutz, predstaviteľ fenomenológie. V súčasnosti môžu študenti od niektorých prednášajúcich počuť práve pripomienku, že kniha Sociálna konštrukcia reality napísaná spolu s Bergerovým niekdajším spolužiakom Thomasom Luckmannom, je iba prerozprávaný Schutz. Ďalším silným myšlienkovým impulzom bolo hĺbkové oboznámenie sa s myslením Maxa Webera, predovšetkým s jeho chápaním náboženstva. Práve skúmaniu náboženstva zasvätil Berger značnú časť svojej kariéry, v českom preklade na túto tému vyšla jeho kniha Vzdálená sláva.
 
Začiatky sociologickej kariéry sa u Bergera spájajú s vojenskou službou a jeho pôsobením ako „psychoterapeuta“ a ďalej s výskumným projektom v Nemecku. Po návrate do USA začal pôsobiť na juhu krajiny a ako pozorovateľ sa zúčastnil akcií hnutia za občianske práva a tiež Ku Klux Klanu. Berger popisuje svoje sociologické aktivity ako dobrodružstvo, množstvo situácií je aj vtipných a poukazuje na jav, ktorému akademická sociológia často nevenuje žiadnu pozornosť: komiku a tragiku medziľudských interakcií. 
 
Práve z týchto čias tiež pochádza Bergerovo chápanie sociológie ako vedy „mající „humanistický“ záměr demaskovat vražedné ideologie, na nichž se zakládá trest smrti, rasismus a pronásledování homosexuálů“. Presvedčenie, že sociológia ponúka nástroje k zmene spoločnosti k lepšiemu nachádzame vo viacerých Bergerových prácach. Svedčí o tom aj jeho výrok, metafora z knihy Pozvání do sociologie: Humanistická perspektiva: „Sociologie tvrdí, že jsme loutky společnosti, ale na rozdíl od loutek se můžeme podívat vzhůru a objevit provázky, k nimiž jsme připoutáni, a tento objev je prvnímk krokem ke svobodě“. 
 
Zaujímavým aspektom Bergerovej tvorby sú aj dva romány, ktoré napísal. Obidva vraj dopadli veľmi neúspešne. Hoci sa Berger neváha chváliť pomerne veľkými úspechmi, ktoré dosiahol, vrátane vysokej predajnosti kníh a slušného príjmu plynúceho z rôznych projektov, vie byť aj sebakritický a priznáva nielen vedecké omyly, ktorých sa v priebehu rokov dopustil, ale aj frustráciu z niektorých úloh, ktoré vykonával napr. pre medzinárodné inštitúcie alebo americkú vládu. 
 
Na konci 60tych rokov sa Berger intelektuálne vymedzil voči protestnému hnutiu aj voči ideológii marxizmu. Odišiel z Novej školy na Rutgersovu univerzitu a ešte neskôr do Bostonu. Berger sa zapojil do množstva projektov a jeho kariéra sa vyznačoval istým kozmopolitizmom, keďže mnoho cestoval, mal spolupracovníkov z rôznych kontinentov a jeho pobyty v Južnej Amerike, Afrike, Európe a Ázii mali naňho zásadný vplyv. Postupne tiež menil svoje názory na sekularizáciu a stal sa nedogmatickým obhajcom kapitalizmu. Kritizoval útočný feminizmus pre jeho nelogickosť a neochotu diskutovať. Pozoruhodná je tiež jeho účasť v role konzultanta sprostredkovane pre tabakovú firmu Philip Morris, kde sa zaoberal analýzou protifajčiarskych kampaní. Poukázal na takmer sektárske správanie aktivistov v boji proti fajčeniu. Nech sa pohyboval Berger v akomkoľvek prostredí, snažil sa aplikovať svoje vnímanie sociológie ako nástroja na demaskovanie ideológie. Je zástancom hodnôt demokracie a uprednostňuje individuálne ľudské práva pred kolektívnymi. Čitateľom je v tejto súvislosti potrebné odporučiť jeho knihu Kapitalistická revoluce, kde sa môžu dočítať podrobne o tom, ako funguje kapitalizmus a či dokáže fungovať len v kombinácii s demokraciou alebo aj bez nej. 
 
V závere knihy nájdeme zaujímavú pasáž o sociológii humoru, pričom Berger zastáva názor, že komika „může osvětlit lidskou realitu a skutečně sa může stát jakousi sociologií“. Dobrodružství náhodného sociologa je nielen pútavá kniha o mimoriadnom človeku a pohnutých časoch druhej polovice 20. storočia a aj našej súčasnosti. Ak ju budú čítať napríklad študenti sociológie, môžu si vytvoriť k tejto vede úplne iný vzťah, založený na pochopení, ako zastávať určité hodnoty  a pritom byť poctivým analytikom. 
 

http://inforum.artforum.sk/recenzie/recenzie/7dc9aa/dobrodruzny-osud-sociologa

Zpět na anotaci

Informace o knize

Ediční řada: Klasikové společenských věd
Číslo publikace: 411
Vydání: 1.
Formát: A5, vázaná vazba, 268 stran
ISBN: 978-80-7325-291-5
Rok vydání: 2012
Dostupnost: na skladě

zpět